SEKERY
Tento univerzálny nástroj je v podstate starý ako ľudstvo samo. Od primitívnych kamenných sekier až po najmodernejšie taktické tomahawky, okolo sekier je vždy mocná aura . Je to nástroj, ktorý pri uchopení dáva okamžite najavo svoju silu a schopnosti.
Sekery sa vyrábajú od dávneho praveku. Najskôr štiepaním rôznych vhodných druhov kameňa. Vyštiepaná hlavica sekery sa osádzala do drevenej rúčky vhodného tvaru. Niekedy to bol koreň, niekedy konár s riadnym uzlom na konci.
Neskôr sa kamenné sekery začali upravovať aj hladením a leštením dokonca sa vŕtali otvory na rúčku. Takéto neolitické sekery či sekeromlaty sú tvarovo takmer na nerozoznanie od dnešných štiepacích sekier.
Paleolitická sekera
História
Pravek a staroveké Stredomorie
Kamenné ručné sekery sa používali v období paleolitu stovky tisíc rokov. Zdá sa, že prvé kamenné sekery s hrotmi boli vyrobené asi roku 6000 pred Kristom v období mezolitu. Technologický rozvoj pokračoval aj v období neolitu s oveľa širším používaním tvrdých kameňov popri pazúriku a rohovci a rozšíreným používaním leštenia na zlepšenie vlastností sekery. Sekery sa ukázali ako kritické pri spracovaní dreva a stali sa kultovými predmetmi (napr. vstup pre škandinávskych sekerníkov, ktorí svoje sekery považovali za kultúrne predmety vysokej úrovne). Takéto kamenné sekery boli vyrobené zo širokej škály húževnatých hornín, ako je pikrit a iné magmatické alebo metamorfované horniny, a boli rozšírené v období neolitu. Mnohé nájdené hlavy sekier sa pravdepodobne používali predovšetkým na štiepanie drevených trámov a ako kladivá na stavebné účely (napríklad zatĺkanie kolíkov do zeme).
Stredovek
Bojové sekery boli v Európe v období sťahovania národov a následnej dobe Vikingov veľmi bežné a sú známe na tapisérii z Bayeux z 11. storočia, ktorá zobrazuje normanských rytierov na koni proti anglosaským pešiakom. Naďalej sa používali počas zvyšku stredoveku, pričom významnými bojovníkmi boli držitelia sekery v 12., 13. a 14. storočí.
Anglický kráľ Stephen skvele použil „Dánsku sekeru“ v bitke pri Lincolne v roku 1141. Jedna správa hovorí, že ju použil potom, čo sa mu zlomil meč, ďalšia hovorí, že meč použil až po zlomení sekery, vyberte si :D
Richard Levie srdce bol vo viktoriánskych časoch často zaznamenaný, ako máva veľkú vojnovú sekeru, hoci zmienky sú niekedy veľmi prehnané, ako sa na národného hrdinu patrí. Richard je však zaznamenaný ako používa dánsku sekeru na reliéfe Jaffa.
tzv. Dane Axe
Robert the Bruce, škótsky kráľ, použil sekeru na porážku Henryho de Bohuna v boji na začiatku bitky pri Bannockburne v roku 1314. Vzhľadom na to, že Bruce mal sekeru na koni, je pravdepodobné, že to bola jednoručná sekera. Medzi ťažko obrnenými jazdeckými bojovníkmi sa v 15. storočí tešili oživeniu.
V 14. storočí používanie sekier čoraz častejšie zaznamenáva Froissart vo svojej kronike, ktorá zaznamenáva zásnuby medzi kráľovstvami Francúzska a Anglicka a vzostup profesionálnych (a žoldnierskych) armád v 14. storočí. Je zaznamenané, že kráľ John II použil jednu v bitke pri Poitiers v roku 1356 a Sir James Douglas v bitke pri Otterburne v roku 1388. Bretónci boli zrejme známymi používateľmi sekier, pričom známi žoldnieri Bertrand du Guesclin a Olivier de Clisson mali v boji sekery. V týchto prípadoch typ bojovej sekery – či už dánska sekera alebo protopollaxa – nie je zaznamenaný.
Väčšina stredovekých európskych bojových sekier mala objímkovú hlavu (čo znamená, že hrubší, tupý koniec čepele obsahoval otvor, do ktorého bola vložená drevená násada), a niektoré obsahovali langety – dlhé pásy kovu pripevnené k čelným plochám rukoväte. Mali zabrániť poškodeniu počas boja. Líca sekery sa občas vyznačovali rytými, leptanými, razenými alebo intarzovanými dekoratívnymi vzormi. Bojové sekery z neskorého obdobia mali tendenciu byť celokovovej konštrukcie.
Takéto stredoveké zbrane ako halapartňa a polax boli variantmi základnej formy bojovej sekery.
Sekera s Langetou - ochrana poriska pred poškodením
Sekery po období stredoveku
Bojové sekery boli nakoniec vyradené z používania na konci 16. storočia, keď sa vojenská taktika začala čoraz viac točiť okolo používania strelného prachu. Avšak ešte v 40-tych rokoch 17. storočia je princ Rupert – kráľovský generál a veliteľ kavalérie počas anglickej občianskej vojny – zobrazený s bojovou sekerou, a to nebol len dekoratívny symbol autority: bola to „krátka tyčová sekera“. Prijatá kráľovskými dôstojníkmi kavalérie, aby prenikli do prílb vojakov v boji na blízko.
V Škandinávii sa však bojová sekera používala spolu s halapartňou, kušou a tyčou až do začiatku 18. storočia. Zákon zavedený v roku 1604 vyžadoval, aby všetci farmári vlastnili zbrane, aby mohli slúžiť v milícii. Obľúbenou voľbou bola bojová sekera nórskych roľníckych milícií, oveľa výkonnejšia ako halapartňa a napriek tomu účinná proti nasadeným nepriateľom. Mnohé takéto zbrane boli ozdobne zdobené, no ich funkčnosť sa prejavuje v tom, že hlava sekery bola namontovaná v uhle: mierne naklonená nahor, s výrazným predklonom v násade, s úmyslom zefektívniť ich proti obrneným protivníkom sústredením sily na užšie miesto.
Bojová sekera nórskych roľníckych milícií
Počas napoleonských čias a neskôr v 19. storočí nosili podkovári vo vojenských službách dlhé a ťažké sekery ako súčasť svojej výbavy. Hoci sa dali použiť v prípade núdze na boj, ich primárne využitie bolo logistické: bolo potrebné odstrániť kopytá zosnulých vojenských koní, aby sa dokázalo, že skutočne zomreli (a neboli ukradnutí). Napoleonovi prieskumníci mal tiež sekery, ktoré sa používali na čistenie vegetácie – postup, ktorý používali podobné jednotky v iných armádach.
Sekera v rituáloch a náboženstve
Sekera sa ako symbol používala už od pradávna. V čase Neolitu ju nosili náboženskí a mocenskí hodnostári kmeňov na znak ich moci. Nabrala na takej hodnote, že sa často dávala aj ako dar rôznym božstvám. Náboženskú rolu zohrávala aj v časoch starovekého Grécka. Konkrétne išlo o dvojsečnú sekeru zvanú labrys. Mnoho takýchto sekier a ich vyobrazení z minojskej kultúry bolo nájdených na ostrove Kréta. Predpokladá sa, že súvisela s náboženskými rituálmi, kedy ich používali miestne kňažky pri obetovaní zvierat. V novodobej histórii sa stala symbolom gréckych fašistov.
LABRYS
Sekera sa objavuje aj v slovanskej kultúre. Ide konkrétne o Perúnovú sekeru, ktorá je akoby protipólom severského Thorovho kladiva Mjolnir. Sekera symbolizuje vládu boha Perúna alebo Paroma, ktorý vládne hromu, búrke a dažďu a svojou sekerou metá ohnivé strely – blesky. Parom je taktiež bohom vojny, zbraní ale aj plodnosti a poľnohospodárstva.
V starovekom Ríme je zas známa ako súčasť tzv. fasces – teda zväzku prútov zaviazaného červenou páskou a vyčnievajúcou sekerou. Fasces nosili osobní strážcovia konzula ako znak ich moci a autority. Tak ako u Grékov, aj u Talianov sa neskôr stala marketingovým symbolom fašistickej strany Benita Mussoliniho.
Známe je aj zaužívané slovné spojenie „zakopať vojnovú sekeru“, ktorého význam je ukončiť prebiehajúci konflikt, spor alebo nepriateľstvo. Toto spojenie pochádza zo Severnej Ameriky z čias kolonizovania. V časoch negociácií medzi domorodými Indiánmi a kolonistami sa totiž všetky zbrane museli najprv zakopať pod zem, a až potom sa mohli viesť vyjednávania.
Sekera ako zbraň a bojový nástroj
V priebehu ľudskej histórie boli bežné predmety vtláčané do prevádzky ako zbrane. Sekery, vzhľadom na ich všadeprítomnosť, nie sú výnimkou. Okrem sekier určených na boj existovalo mnoho bojových sekier, ktoré slúžili ako nástroje. Sekery by sa tiež dali upraviť na smrtiace vrhače (napríklad francisca – ktorú máme takisto v ponuke). Sekery boli často lacnejšie ako meče a podstatne dostupnejšie.
CONDOR Francisca vrhacia sekera
Bojové sekery vo všeobecnosti vážia oveľa menej ako moderné štiepacie a rúbacie sekery, pretože boli navrhnuté na sekanie a rezanie tkaniva, a nie dreva; v dôsledku toho sú normou mierne úzke čepele na krájanie. To uľahčuje hlboké, devastujúce rany. Navyše, ľahšia zbraň je oveľa rýchlejšie použiteľná v boji a manipulácia s ňou pre opakované údery proti protivníkovi je omnoho jednoduchšia.
Bojové sekery sú v západnej populárnej predstavivosti spojené najmä s Vikingmi. Iste, škandinávski pešiaci a námorní nájazdníci ich používali ako zbraň v časoch ich rozkvetu, ktoré siahali od začiatku 8. storočia do konca 11. storočia. Vyrábali niekoľko druhov, vrátane špecializovaných vrhacích sekier a „bradatých“ sekier alebo „skeggox“ - takto pomenované pre ich zadnú spodnú hranu čepele, ktorá zvýšila silu a mohla byť použitá na zachytenie hrany súperovho štítu a jeho vytiahnutie, alebo stiahnutie dole, takže štítonosič je zraniteľný voči následnému úderu. Vikingské sekery mohli byť ovládané jednou alebo dvoma rukami, v závislosti od dĺžky drevenej násady. Ako napríklad nádherná Condor Valhalla Battle Axe, ktorú nájdete aj u nás .
CONDOR Valhalla bojová sekera - bradatica
Moderný sortiment
Obyčajná sekera je široko dostupná v rôznych veľkostiach a hmotnostiach. Má pomerne dlhé ostrie na úzkej hlave. Je univerzálna, ale zvyčajne sa používa na sekanie dreva. Dobrá správa je, že ich je možné kúpiť naozaj vo všetkých veľkostiach a hmotnostiach. Od malých jednoručných sekeriek, ktoré urobia dobré služby aj na výlete či opekačke, až po skutočne masívne sekery s hmotnosťou 1,6 kilogramu. Takže každý si vyberie podľa svojich preferencií, pracovného použitia či kondície. Skvelým príkladom kvalitnej kempingovej sekery z našej ponuky je napríklad Hultafors Hultan.
HULTAFORS Hultan
Všetko nad nimi je už štiepacia sekera (kálačka). Tá je charakteristická masívnou hlavou, niekedy až 4 kilogramy tažkou. Zvyčajne má kratšie ostrie aby ľahšie prenikala do dreva. Ostrie je umiestnené na širokej hlave, ktorá dodáva sekere potrebnú pevnosť a samozrejme aj zvýšenú hmotnosť, ktorá sa pri štiepaní dreva vždy zíde. Niektoré z nich majú na hlavici špeciálne rebrá, určené na ľahšie rozštiepenie dreva. Z našej ponuky je možné zakúpiť napríklad skvelá Hultafors Hult.
HULTAFORS Hult - štiepačka
Pri sekerách určených na štiepanie ešte krátka poznámka: Užšie hlavy lepšie štiepajú mäkké drevo, široké ostria zasa tvrdé (listnaté) dreviny.
Aj keď majú tieto sekery masívne hlavy a ťažké obuchy, nedajte sa oklamať vzhľadom a nepoužívajte ich ako štiepacie kliny, t.j. nebúchajte po nich ani puckou ani kladivom.
V rámci boja, záchranných akcií a taktických aplikácií je obľúbeným nástrojom tomahawk.
Pôvodne sekera amerických domorodcov, hojne používaná tak v mieri, ako aj vo vojne. Preslávila sa najmä v 18. storočí počas koloniálnych vojen na novom kontinente (Amerike). Býva dobre vyvážená, pretože sa využívala na hádzanie.
Jeho prednosťou je relatívne nízka hmotnosť, vysoký sekací výkon a široká škála použitia.Moderný tomahawk - sekanie, rezanie, páčenie, prebodávanie, zatĺkanie, vrhanie... a mnoho iného !
Nech sa páči, pár sexy príkladov z nášho sortimentu :)
COLD STEEL WARHAWK
BOKER TOMAHOOK
Tipy ako udržiavať sekeru a seba v bezpečí
Nikde nesekajte so sekerou, ktorá má uvoľnenú hlavu. Nie len že vystavujete nebezpečenstvu úrazu seba aj okolie. Navyše - uvoľnená hlavica pri údere ďalej poškodzuje rúčku, čo stav sekery len zhoršuje.
Pokiaľ máte možnosť vybrať si y drevených porísk, vyberte si rúčku na sekeru z jaseňa, alebo hikórie. Čo najširšie letokruhy v smere ostria sú najlepšie.
Sekeru neskladujte vo vlhku. Príliš suché prostredie ale tiež poškodzuje sekeru - konkrétne rúčku, ktorá môže prasknúť.
Rúčku pred nadmernou vlhkosťou a čiastočne aj vysychaním ochránite olejovým náterom. Môže to byť špeciálny olej na drevo, ale vystačíte si aj s obyčajnou ľanovou fermežou.
Ostrie sekery udržujte ostré. So sekerou určenou na sekanie dreva nerúbte zo zeme korene. Ak sa objavia vyštrbenia, sekeru prebrúste. Začnite nahrubo pilníkom, potom použite brúsny kameň a krúživými pohybmi obnovte ostrie. Hranu ostria môžete označiť permanentnou fixkou. Keď zmizne viete, že ste sa už dané miesto prebrúsili.
Pri sekaní postupujte s rozvahou, nechajte pracovať váhu hlavy, aby za vás spravila robotu.
Pri sekaní sekáme vždy pod uhlom, aby bolo sekanie efektívne.
Vždy dbáme, aby nohy neboli v dráhe hlavy sekery, pri zlom seku a odrazení hlavy bokom hrozí zranenie.
Hlavou sa snažíme vždy trafiť cieľ. Udieraním drevenej plochy hneď za hlavou sa oslabuje porisko a môže časom hroziť odlomenie hlavy od poriska.
Dodržiavaním týchto zásad si môžete užiť veľa zábavy a spraviť kopu dobrej roboty. Preto bez obáv sledujte našu ponuku !
